Jdi na obsah Jdi na menu
 


Bratislava si pripomenula 95. výročie pripojenia Petržalky

17. 8. 2014

Bratislava si pripomenula 95. výročie pripojenia Petržalky

 petrzalka-007.jpgZásluhou Petržalského okrášľovacieho spolku si Bratislava v piatok 15. augusta 2014 pripomenula 95. výročie pripojenia Petržalky k Bratislave a k Československu. Na pamiatku tejto udalosti, ku ktorej došlo v noci z 13. na 14. augusta 1919, bola v Petržalke na budove obchodného domu TPD odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca trvalú pamiatku generála Eugèna Désiré Mittelhausera, ktorý akciu naplánoval, veliteľa vtedajších česko-slovenských jednotiek (príslušníci 1. a 2. pluku Stráže slobody, legionárov a sokolov) v  Bratislave podplukovníka Jeana Pierra Braua a neskoršieho veliteľa bratislavského predmostia majora Louisa Martina. Odhalenie tabule iniciatívne pripravili predsedníčka spolku MUDr. Iveta Plšeková a podpredseda Ing. Ernest Húska, za čo im patrí vďaka a uznanie. Na milej slávnosti sa zúčastnila aj 92-ročná pani Janka Kiššíková, ktorej otec, František Pyšna, rodák z Prahy, bol príslušníkom 1. pluku Stráže slobodu. Vstúpil doňho ako dobrovoľník ešte v decembri 1918 a už začiatkom januára 1919 bol v Bratislave. Neskôr sa zúčastnil aj bojov o Slovensko v prvom polroku 1919.

Tabuľa a jej umiestnenie je len dočasné. Po vybudovaní nového „Starého mostu“ sa predpokladá odhalenie väčšej bronzovej tabule, ktorá bude umiestnená na moste. Dúfajme, že sa to stihne najneskôr k 100. výročiu pripojenia Petržalky, ktoré si pripomenieme 14. augusta 2019.

  V rámci akcie naplánovanej na „fait accompli“ – obsadenie Petržalky, bol v auguste 1919 v miestach, kde dnes stojí vysokoškolský areál Lafranconi, vybudovaný pontónový most, cez ktorý prešla časť našich jednotiek do Pečenského lesa na pravom brehu Dunaja a obchvatom sa tak dostala do tyla maďarskej jednotky, dislokovanej v petržalských kasárňach neďaleko mosta. Pri akcii sa vyznamenali sokoli, ktorí za úplnej tmy šplhali po konštrukcii mosta. Odstránili nálože, ktorými bol most zamínovaný a tak umožnili bezpečný prechod ďalších našich vojakov, ktorí v tichosti odzbrojili maďarskú stráž (prekvapili ju v polospánku) a potom zajali celú obkľúčenú maďarskú posádku. Akcia sa zaobišla bez jediného výstrelu, zranenia či obetí.

 Kuriozitou je, že keď sa generál Mittelhauser niekoľko dní predtým opýtal vtedajšieho ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára, čo by si prial k narodeninám (Šrobár sa narodil 9. augusta 1867 v Liskovej pri Ružomberku), minister mu odvetil: Petržalku. Nemohlo sa tak stať na presne na deň, pretože mesiac bol v úplnku a pripravovanú nočnú akciu by pri jeho svite mohli maďarskí vojaci ľahko odhaliť. Priaznivé okolnosti nastali až v noci z 13. na 14. augusta 1919. Tak sa Petržalka stala súčasťou Bratislavy až do jesene 1938, keď si ju anektovalo nacistické Nemecko až do apríla 1945. Potom sa zase stala súčasťou Bratislavy a Československej republiky (dnes Slovenskej republiky) aj s rozšíreným predmostím o obce Jarovce, Rusovce a Čunovo.

 F. Vrábel

 

Komentáře

Přidat komentář
Kontrolní kód Přehrát audio kód

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář